Zinok
lat. zincum, angl. zinc, nem. Zink, rus. цинкChemický prvok so značkou Zn a protónovým číslom 30.
| Vlastnosti | |
|---|---|
| Atómová hmotnosť | 65,38 g/mol |
| Elektrónová konfigurácia | [Ar]3d104s2 |
| Hustota | 7,14 kg/liter |
| Teplota topenia | 420°C |
| Magnetizmus | diamagnetický |
Zinok sa vo forme zlúčenín a zliatin (mosadz) používal už v staroveku. Je dôležitou súčasťou potravín (stopový prvok), využíva sa v lekárnictve, kozmetike, pri výrobe farbív, polovodičov, pyrotechniky, gumy, ... Používa sa ako ochranný protikorozívny materiál na železo a jeho zliatiny. Významné využitie majú rôzne zliatiny zinku najmä mosadze, bronzy a niektoré zliatiny so zlatom, striebrom a niklom.
Nálezy z bane v Zawar (Rajasthan, India) dokazujú, že už v 9. storočí bol destiláciou vyrobený čistý zinok. Vo veľkom meradle bol kovový zinok vyrábaný až od 12. storočia v Indii, odkiaľ sa výroba rozšírila do Číny. V období dynastie Ming (1368-1644) sa v Číne používali zinkové mince. V Európe sa za objaviteľa kovového zinku väčšinou považuje Andreas Sigismund Marggraf, ktorý v r. 1746 dokázateľne vyrobil kovový zinok. Kovový zinok bol v Európe pravdepodobne vyrobený už skôr (1668 flámsky metalurg PM de Respour; 1738 William Champion vo Veľkej Británii; 1742 švédsky chemik Anton von Swab; ...). Niektoré vlastnosti zinku už začiatkom 16. storočia opísal Paracelsus.
Mince z čistého zinku ľahko korodujú, preto sa musia konzervovať. Ku korózii zinku dochádza vo vlhkom vzduchu s nízkou koncentráciou kysličníka uhličitého. Povrch zinku je pasivovaný vrstvičkou uhličitanu zinočnatého. Ak je vo vzduchu nízka koncentrácia kysličníka uhličitého, namiesto uhličitanu zinočnatého vzniká tzv. biela hrdza (hydroxid zinočnatý, menej oxid zinočnatý a veľmi málo uhličitan zinočnatý), ktorá netvorí ochrannú vrstvičku a korózia pokračuje ďalej (až bobtnanie). Koróziu zinku môžu podstatne urýchliť zásadité zvyšky na povrchu zinku (napr. po dotyku rukou). Pasivácia zinkového povrchu vrstvičkou uhličitanu zinočnatého nemusí byť z dlhodobého hľadiska dostatočná, lebo nie je trvalá. Ak je povrch zinku vystavený vplyvu atmosféry, z jeho povrchu sa odbúra vrstvička hrubá cca 1 mikrometer za rok.
Zinkové mince platné na území Slovenska, Čiech a Moravy po r. 1918:
- 1923 2 h ČSR - zinkový dvojhaliernik - Karlov most;
- 1940 10 h ČaM - zinkový desaťhaliernik - Karlov most;
- 1940 20 h ČaM - zinkový dvadsaťhaliernik - snop klasov;
- 1940 50 h ČaM - zinkový päťdesiathaliernik - zväzky klasov;
- 1941 1 K ČaM - zinkový korunák - lipové ratolesti;
- 1942 5 h SR - zinkový päťhaliernik - nominál;
Zliatiny zinku použité na výrobu mincí platných na území Slovenska, Čiech a Moravy po r. 1918:
- Wikipédia: Zinek, [cit. 2014-04-20]. Dostupné z: http://cs.wikipedia.org/wiki/Zinek
- Prvky: Zinok, [cit. 2014-04-20]. Dostupné z: http://www.prvky.com/30.html
- Wikipédia: Zinc, [cit. 2014-04-20]. Dostupné z: http://en.wikipedia.org/wiki/Zinc
- Wikipédia: Sinkki, [cit. 2014-04-20]. Dostupné z: http://fi.wikipedia.org/wiki/Sinkki
- Automodely. Zinková korózia, [cit. 2014-04-21]. Dostupné z: http://www.automodely.eu/encyklopedia/encyklopedia-X01.htm
Revidované 24.5.9.2012
