Mangán
lat. manganum,
angl. manganese,
nem. Mangan,
rus.марганец
Chemický prvok so značkou Mn a protónovým číslom 25.
| Vlastnosti |
| Atómová hmotnosť |
54,938045 g/mol |
| Elektrónová konfigurácia |
[Ar]3d54s2 |
| Hustota |
7.21 kg/liter |
| Teplota topenia |
1246°C |
| Magnetizmus |
paramagnetický |
Je to šedobiely, tvrdý, veľmi krehký, neušľachtilý kov. V čistom stave je striebrobiely, ak obsahuje uhlík, je sivý.
Po železe je to najrozšírenejší ťažký kov. V malých množstvách sa vyskytuje takmer všade. V kompaktnom stave je na
vzduchu stály, jemne rozptýlený ľahko oxiduje. Zlúčeniny mangánu sú známe už tisícročia. Egypťania a Rimania
používali mangánové zlúčeniny v sklárstve na fabenie a odfarbovanie skla. Že ide o nový, dovtedy neznámy, kov
objavil až v r. 1774 švédsky chemik Carl W. Scheele. Používa sa v metalurgii ako prísada do rôznych zliatin.
Podstatná časť svetovej ťažby sa spotrebuje pri výrobe ocele (až 95%), nasleduje bronz a zliatiny hliníka.
Zvyšok sa spotrebuje v sklárskom a keramickom priemysle a pri výrobe rôznych chemikálií. Mnohé zlúčeniny sa
používajú ako maliarske farby (umbra, mangánová hnedá, ...).
Využitie mangánu na výrobu mincí platných na území Slovenska, Čiech a Moravy po r. 1918:
- Hliníkovo mangánový bronz - Cu 91% Al 8% Mn 1%
Revidované 24.5.2012
