LMS Katalógy mincí Glossary Slovník Literature Literatúra Paragraph Predpisy Links Odkazy Questions Sporné údaje Navigation

Meď

lat. cuprum, angl. copper, nem. Kupfer, rus.медь

Chemický prvok so značkou Cu a protónovým číslom 29.

Vlastnosti
Atómová hmotnosť 63.546 g/mol
Elektrónová konfigurácia [Ar]3d104s1
Hustota 8.94 kg/liter
Teplota topenia 1085°C
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 16,78 nΩ·m
Tep. vodivosť 401 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 16,5 µm·m−1·K−1
Poissonovo č. 0,34
Tvrdosť (Mohs) 3,0
Je to ušľachtilý (drahý) kov, s vysokou elektrickou a tepelnou vodivosťou, dobrou tvárnosťou za tepla aj za studena. Dobre odoláva atmosférickej korózii. Známa je už od doby bronzovej. Zriedkavo sa v prírode vyskytuje aj rýdza.

V porovnaní s inými kovmi je meď mäkká, poddajná a prv bola ideálna pre razenie mincí aj preto, že sa vyskytovala v dostatočnom množstve. V dvadsiatom storočí sa situácia zmenila, keď kúpna sila mincí klesala a cena medi stúpala. Vznikla tak situácia, keď nominálna hodnota obehovej mince bola nižšia ako cena kovu z ktorého bola vyrobená.

Čistá meď má kovový lesk a svetločervenú až oranžovú farbu. Reaguje s chemickými látkami, ktoré sa prirodzene vyskytujú v atmosfére. Kyslík, vodná para, oxid uhličitý a rôzne kyseliny reagujú s meďou a spôsobujú, že sa časom stratí kovový lesk aj pôvodná farba. Povrch sa pokryje tenkou vrstvičkou, ktorá chráni meď pred ďalšou koróziou. Táto oxidácia, spolu s ďalšími chemickými reakciami spôsobí, že pôvodná svetločervená farba postupne tmavne až sa zmení na čokoládovo hnedú farbu známu ako patina.

Okrem čistej medi sa pri výrobe mincí používajú aj zliatiny medi. Meď sa používa aj na pokovenie mincí vyrobených z iných kovov.

Využitie medi na výrobu mincí platných na území Slovenska, Čiech a Moravy po r. 1918:



Revidované 24.5.2012