LMS Katalógy mincí Glossary Slovník Literature Literatúra Paragraph Predpisy Links Odkazy Questions Sporné údaje Navigation

Cín

lat. stannum, angl. tin, nem. Zinn, rus.олово

Chemický prvok so značkou Sn a protónovým číslom 50.

Vlastnosti
Atómová hmotnosť 118,710 g/mol
Elektrónová konfigurácia [Kr]4d105s25p2
Hustota (β-cín) 7,265 kg/liter
Teplota topenia 231,93°C
Magnetizmus paramagnetický
Pri bežných teplotách je to lesklobiely, pomerne mäký, dobre ťažný a kujný kov, stály na vzduchu aj vo vode. Je známy od staroveku, už pred viac ako 5000 rokmi sa používal ako súčasť bronzu. Používa sa pri výrobe zliatin (bronz, spájky, ložiskový kov), valcovaný na tenkú fóliu ako obalový materiál (staniol), v šperkárstve.

Vyskytuje sa v troch modifikáciách: šedý α-cín, biely β-cín a krehký γ-cín. Pri bežných teplotách je stabilný biely β-cín, ktorý sa pri teplotách nad 161 °C mení na krehký γ-cín. Pri teplotách pod 13,2 °C dochádza k prechodu bieleho cínu na šedý α-cín a predmety z cínu sa postupne rozpadnú na prach; tzv. cínový mor. Rýchlosť premeny bieleho cínu na šedý je závislá od teploty (maximálna je pri -48 °C) a od prímesí v cíne (malá prímes antimonu alebo bizmutu, resp. väčšia prímes striebra, india alebo olova, môže úplne zabrániť rekryštalizácii cínu). Rekryštalizácia katalyzuje samú seba (rekryštalizáciu urýchľuje aj kontakt s kryštalickou štruktúrou podobnou šedému cínu, napr. germániom), čo je príčinou, prečo sa spočiatku pomalý proces zrýchľuje a prečo už poškodené cínové telesá 'nakazia' susedné.

Využitie cínu na výrobu mincí platných na území Slovenska, Čiech a Moravy po r. 1918:



Revidované 24.5.2012; 25.10.2012