Cín
lat. stannum, angl. tin, nem. Zinn, rus.оловоChemický prvok so značkou Sn a protónovým číslom 50.
| Vlastnosti | |
|---|---|
| Atómová hmotnosť | 118,710 g/mol |
| Elektrónová konfigurácia | [Kr]4d105s25p2 |
| Hustota (β-cín) | 7,265 kg/liter |
| Teplota topenia | 231,93°C |
| Magnetizmus | paramagnetický |
Vyskytuje sa v troch modifikáciách: šedý α-cín, biely β-cín a krehký γ-cín. Pri bežných teplotách je stabilný biely β-cín, ktorý sa pri teplotách nad 161 °C mení na krehký γ-cín. Pri teplotách pod 13,2 °C dochádza k prechodu bieleho cínu na šedý α-cín a predmety z cínu sa postupne rozpadnú na prach; tzv. cínový mor. Rýchlosť premeny bieleho cínu na šedý je závislá od teploty (maximálna je pri -48 °C) a od prímesí v cíne (malá prímes antimonu alebo bizmutu, resp. väčšia prímes striebra, india alebo olova, môže úplne zabrániť rekryštalizácii cínu). Rekryštalizácia katalyzuje samú seba (rekryštalizáciu urýchľuje aj kontakt s kryštalickou štruktúrou podobnou šedému cínu, napr. germániom), čo je príčinou, prečo sa spočiatku pomalý proces zrýchľuje a prečo už poškodené cínové telesá 'nakazia' susedné.
Využitie cínu na výrobu mincí platných na území Slovenska, Čiech a Moravy po r. 1918:
- 1 Sk 1993.
Vonkajšie opláštenie mince je z bronzu - Cu 85.5% Sn 12.5% - Drobné euromince 10c, 20c a 50c.
Severské zlato - Cu 89% Al 5% Zn 5% Sn 1%
Revidované 24.5.2012; 25.10.2012
