LMS Katalógy mincí Glossary Slovník Literature Literatúra Paragraph Predpisy Links Odkazy Questions Sporné údaje Navigation

Hliník

lat. aluminium, angl. aluminium, nem. Aluminium, rus.алюминий

Chemický prvok so značkou Al a protónovým číslom 13.

Vlastnosti
Atómová hmotnosť 26,9815386 g/mol
Elektrónová konfigurácia [Ne]3s23p1
Hustota 2.70 kg/liter
Teplota topenia 660°C
Magnetizmus paramagnetický
Je to veľmi ľahký, lesklý, striebrobiely, kujný, veľmi neušľachtilý kov. Veľmi dobrý vodič tepla a elektrického prúdu. Na vzduchu a vo vode je stály, lebo sa rýchlo pokryje tenkou vrstvičkou oxidu, ktorá ho chráni pred ďalšou oxidáciou aj rozpúšťaním vo vode. V prírode sa v elementárnom stave nevyskytuje a to aj napriek tomu, že je po kyslíku a kremíku najrozšírenejším prvkom. V porovnaní s inými kovmi bol objavený neskoro. Prvý ho opísal až v r. 1808 sir Humphry Davy. Prvý ho pripravil v r. 1825 Hans Christian Oersted. Friedrich Wöhler v r. 1827 získal čistejší hliník. Prvá továreň na výrobu hliníka (chemickou redukciou) vznikla v r. 1854 v blízkosti Paríža. Hliník bol v tej dobe drahší ako zlato. Cena hliníka klesla až po zavední výroby hliníka elektrolýzou oxidu hlinitého rozpusteného v roztavenom kryolite. Tento spôsob výroby sa používa dodnes. Hliník sa používa ako konštrukčný materiál v leteckom, automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Známa je hliníková fólia alobal. Využíva sa pri výrobe iných kovov, je zložkou termitu používaného pri zváraní koľajníc, dôležité sú jeho zliatiny. Vo forme suspenzie sa využíva ako náterová hmota.

Využitie hliníka na výrobu mincí platných na území Slovenska, Čiech a Moravy po r. 1918:



Revidované 24.5.2012