ČSR 10 h 1922 Karlov most

Mosadzné desaťhalierniky začala mincovňa v Kremnici raziť v r. 1922. Do obehu sa dostali vo februári 1923, ako štvrtá zo sústavy drobných mincí, ktorá bola vybudovaná na základe zákonov č. 94/1921 Zb. (20 h, 50 h, 1 Kč) a č. 195/1922 Zb. (10 h, 5 h, 2 h).

Autorom návrhu oboch strán desaťhaliernika je Otakar Španiel.

Na lícnej strane mince je malý znak republiky Československej. Pod štátnym znakom je rok výroby. Pred a za rokom je štvorcípa hviezda. V opise do kruhu je text „REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ“. Text sa začína vľavo a končí vpravo od roku výroby.

Na rubovej strane mince je Karlov most v Prahe. Zobrazené sú tri mostné piliere, na každom je socha. Pod prostredným pilierom mosta sú vlny Vltavy prekryté kruhom, v ktorom sú číslice „10“ udávajúce nominálnu hodnotu mince. Značka autora (písmeno „S“ v kruhu a mäkčeň nad kruhom) je na moste, medzi pravým pilierom a obrubou mince.

Hrana mince je hladká. Na oboch stranách mince je plochá obruba.

Nikto, ani štátne a iné verejné pokladnice, nebol povinný prijať viac desaťhaliernikov než za 10 Kč. V r. 1932 začali štátne a iné verejné pokladnice prijímať desaťhalierniky bez obmedzenia na množstvo.

Mosadzné desaťhalierniky boli razené každý rok od 1922 do 1938. Vyrobených bolo takmer 196 mil. desaťhaliernikov. V obehu boli takmer 25 rokov.

Tieto mosadzné desaťhalierniky dočasne platili aj po zániku ČSR v marci 1939 :

• v Slovenskej republike do konca januára 1940 ^[5],
• v Protektoráte Čechy a Morava; v rokoch 1939 a 1940 ich do protektorátu mincovňa v Kremnici dodala takmer 11 mil. ks ^{[8, 9]} ,
• v obnovenej ČSR až do 31.12.1947 ^{[6, 7]}.

Po vzniku ČSR dočasne platili aj rakúsko-uhorské (niklové a mosadzné) desaťhalierniky, ktoré stratili platnosť 5.12.1924.

Existujú sporné údaje o dátume, dokedy minca platila v Protektoráte Čechy a Morava a o hmotnosti mince.