ČSR 1 d 1923 Svätý Václav

Zlaté dukáty začala mincovňa v Kremnici raziť v r. 1923.

Autormi návrhu mince sú Jaroslav Benda a Otakar Španiel.

Na lícnej strane mince je svätý Václav spredu. V pravej ruke drží prápor a v ľavej štít. Po stranách sv. Václava sú značky autorov vľavo „O.Š.“, vpravo „B.“. Pod Václavom je malá ozdoba. V opise je text „NEDEJ ZAHYNOUTI NÁM I BUDOUCÍM“. Text sa začína vľavo a končí vpravo od už spomínanej ozdoby.

Na rubovej strane mince je malý znak Československej republiky (český lev so slovenským znakom na hrudi) ohraničený štítom. Po bokoch znaku sú lipové listy a kvety. Pod znakom je rok razby. Pred a za rokom razby je malá ozdoba. Text v opise „REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ“ sa začína vľavo a končí vpravo od roku razby.

Hrana je jemne vrúbkovaná. Okolo okraja na oboch stranách mince je perlovec.

Hmotnosť a rozmery mince vychádzajú zo zlatých dukátov z obdobia Rakúsko-Uhorska. Spôsob zobrazenia sv. Václava na lícnej strane mince pripomína stredoveké dukáty. Podľa zobrazeného svätca sa tiež nazýva aj Svätováclavský dukát.

Svätováclavský dukát nikdy nebol zákonným platidlom, t. j. nikto nemal povinnosť ho prijať. Bola (a je) to obchodná minca používaná podľa dohody zmluvných strán. Bol to obľúbený darček pri rôznych príležitostiach. Už v r. 1923 bola trhová cena tohto dukátu 120 Kč  ^[5] . Cena čistého zlata v jednom dukáte bola menej ako 73 Kč (1 g rýdzeho zlata stál cca 21 Kč a v jednom dukáte je cca 3,44 g čistého zlata).

Zlaté dukáty sa razili v rokoch 1923 - 1939. Pre potreby tzv. slovenského štátu bolo 17.6.1939 ^[4] vyrazených 256 kusov razidlom s rokom 1939. Pred vojnou bolo spolu vyrazených 357121 kusov. Tieto dukáty sa razili nielen pre štát, ale aj na súkromné účely ^[3].

Posledné českoslovenké zlaté dukáty s motívom sv. Václava sa razili v r. 1951.